Saker

Krajina a zver 

Predstava , že zvieratá žijú v prírode nikým neobmedzované, je typickým výplodom ľudského romantizmu a neinformovanosti.                                                                       Nijaký druh ani jedinec si nemôže zvoliť prostredie, v ktorom žije, ani sa bez obmedzenia sťahovať a rozmnožovať.

Tam, kde základné predpoklady chýbajú, môže aj ten najprispôsobivejší druh nejaký čas prežívať, ale živorí a nakoniec a nakoniec neodvolateľne mizne. 

Väčšina živočíchov je oveľa väčšmi obmedzovaná ako prispôsobivé všežravé čajky. iné druhy vtákov sa do ciest ťahu, preverených po tisícročia, takmer neodchyľujú. Vtáky svoje vrodené navigačné príručky meniť nemôžu, preto treba prihliadať na ich existenciu. Aj väčšina pozemných živočíchov má naučené svoje trasy a cesty, po ktorých sa pohybuje. Zničenie alebo prerušenie týchto migračných trás máva katasrofálne následky. Krajina a živé organizmy, ktoré ju obývajú tvoria neoddeliteľný celok. Vždy treba brať do úvahy všetky zložky živej prírody aj všetky abiotické vplyvy . Aj na stanovenie početnosti poľovnej zveri je po trebná dokonalá znalosť prostredia, v ktorom zver žije, a to aktuálna znalosť.  Veď v našej prírode dochádza takmer denne k zmenám postihujúcim prírodnú rovnováhu.

                             Prostredie pre život zvierat

Každý živočích je viazaný na určité prostredie. Ekológovia to definujú ako obmedzenie druhu na určitú niku. Ekologická nika neznamená len mechanické určenie lokality, kde druh žije. Vyjadruje miesto živočícha v abiotickom prostredí - teda neživej prírode, ale aj jeho vzťah k živým zložkám spoločenstva - teda k potrave a nepriateľom. Väzba na prostredie sa pri jednotlivých druhoch veľmi líši. V rozsiahlich spoločenstvách v rovnakých klimatických podmienkach sú niky veľmi podobné, a ak je tam dostatok potravy, môže ju využívať celý rad druhou, ktoré majú spoločný spôsob výživy. V obmedzených spoločenstvách alebo tam, kde sú zdroje potravy nedostatočné, sa však druhy rozdeľujú do jednotlivých, často veľmi obmedzených ník.    Naša poľovná zver, hlavne raticová, môže byť príkladom prvej niky. Na celom území nachádza vhodné miesta a spoločne sa delí o určité stanovitia.

Čím väčší počet rastlinných druhou na danej ploche rastie, tím viac ník sa ponúka tam žijúcim živočíchom, a preto je fauna rozmanitejšia, pestrejšia a bohatšia. Ochudobnenie flóry, či už prirodzené alebo umelé, vždy vedie k prudkému poklesu počtu živočíšnych druhou , inými slovami biodiverzita oblasti klesá. Z naších biotopou boli najbohatšie zmiešané lesné porasty , či už lúžne lesy, lesy na skeletnatom podloží alebo háje, ktoré poskitovali vajväčší výber potravy bylinožravým živočíchom, a v závislosti od nich aj mäsožravcom.

Určujúce faktory života rôznych druhou nemožno obmedzovať len na potravové vzťahy. Mimoriadne dôleité sú aj okolnosti, súvisiace s rozmnožovaním druhu, možnosťami úkrytu, ochranou mláďat a nakoniec aj možnosťou migrácií, ktoré obohacujú genetickú výbavu určitej populácie novými odlišnými prvkami iných ekotypov.